Pozvánka do stálej expozíciey




Fond na podporu umenia

 
        
        
 
MEDIÁLNI PARTNERI:

LEVICKÁ TELEVÍZIA

LEVICEONLINE

SLOVENSKÁ BRÁNA

MY TÝŽDEŇ NA POHRONÍ

POKLADY KRAJA:

Poklady kraja

Oblastnej organizácie cestovného ruchu Tekov

Z HISTÓRIE TEKOVSKÉHO MÚZEA V LEVICIACH
Jozef Necsey Tekovské múzeum v Leviciach vzniklo zásluhou vrábeľského poštmajstra Jozefa Nécseyho, ktorý daroval mestu Levice v roku 1927 svoju rozsiahlu zbierku archeologických predmetov z okolia Vrábľov a Dolného Požitavia, národopisných predmetov zo severnej časti Tekovskej župy a okolia Zvolena,, obrazov, rodinného archívu a kníh, o ktorú prejavoval v tom čase eminentný záujem aj Krajinský úrad pre múzea a knižnice v Budapešti. Prvým sídlom múzea bolo druhé poschodie mestského domu, kde prvý správca múzea, profesor učiteľského ústavu v Leviciach Jenő Kriek, v priebehu jedného roka nainštaloval aj prvú expozíciu pod názvom „Nécseyho izba“. Nécseyho izba V priebehu ďalších rokov sa zbierka mestského múzea postupne rozrastala o dary obyvateľov mesta a širokého okolia, škôl a rôznych inštitúcií. Najväčším prínosom pre múzeum v tomto období boli muzeálne pamiatky bývalého piaristického gymnázia a zbierky od afrického cestovateľa Kolomana Kittenbergera, rodáka z Levíc. Rozlet múzea spomalila smrť prvého správcu múzea v roku 1940 a obsadenie Levíc maďarskými vojskami. Počas vojnového obdobia došlo k značnému poškodeniu a rozkradnutiu zbierok.
Pavol Huljak Po vojne v roku 1946 prevzal vedenie múzea Pavol Huljak, učiteľ na dôchodku, ktorý za pomoci školskej mládeže vojnou poškodenú zbierku roztriedil a opäť nainštaloval pre širokú verejnosť. V roku 1954 sa múzeum sťahuje do prízemných priestorov bývalého františkánskeho kláštora a o štyri roky do pevnostnej tzv. Kapitánskej budovy v areáli hradu Levice, kde sídli doteraz. V tomto období už pôsobí ako okresné vlastivedné múzeum a začína používať názov Tekovské múzeum v Leviciach. V roku 1961 bola otvorená prvá stála expozícia vlastivedného charakteru, ktorá sa v roku 1967 reinštalovala a o dva roky rozšírila o expozíciu z dejín farmácie. Posledným krokom vo zveľaďovaní stálych expozícií bolo otvorenie moderne chápanej prírodovednej časti v roku 1979. V roku 1982 dochádza k zatvoreniu stálych expozícií kvôli rekonštrukčným prácam na Kapitánskej budove, ktoré trvali celých šestnásť rokov, keď v nej boli opäť zriadené odborné pracoviská a depozity múzea.
Koncertná sála V roku 2001 bola otvorená prvá časť stálej expozície preview venovaná histórii hradu a lekárnictva v regióne a daná do prevádzky Galéria Jozefa Nécseyho, v nasledujúcom roku bola otvorená v Kapitánskej budova nová výstavná miestnosť. V roku 2003 bola pre verejnosť sprístupnená druhá časť stálej expozície venovaná archeologickým lokalitám v regióne, v roku 2004 koncertná sála v stálej expozícii múzea. Dňa 13.12.2006 bola otvorená tretia časť stálej expozície venovaná spoločenskému životu v Leviciach a remeslám v regióne.
Amfiteáter V období september 2005 až máj 2006 sa realizovala rekonštrukcia priestorov Juhozápadnej bašty na amfiteáter, ktorý bude slúžiť pre potreby Tekovského múzea v Leviciach na organizovanie kultúrnych podujatí súvisiacich s historickým charakterom hradného areálu.
Zbierkový fond Od roku 1987 múzeum organizuje rôznorodé výstavy z činnosti a zbierkového fondu múzea, ďalších slovenských a zahraničných múzeí, ako aj rôznych kultúrno-spoločenských organizácií v tzv. Dobóovskom kaštieli, ktorý dal postaviť v roku 1571 na dolnom nádvorí gotického hradu z konca 13. a začiatku 14. storočia, župan Tekovskej stolice Štefan Dobó. Do týchto priestorov boli postupne presťahované aj rozsiahle zbierky múzea.
Múzeum vlastivedného charakteru sa v rámci špecializácie zameriava na národopisný a prírodovedný výskum. Zbernou oblasťou pre prírodné vedy je územie východnej časti Podunajskej pahorkatiny, Štiavnické vrchy, juhozápadné svahy Pohronského Inovca a západné svahy Krupinskej planiny, pre národopis vymedzuje zbernú oblasť územie južnej časti bývalej Tekovskej župy a západného Hontu. Bohatý zbierkový fond múzea z oblasti prírody, histórie, archeológie, numizmatiky, ľudovej kultúry a výtvarného umenia je zastúpený vyše 100 000 kusmi predmetov.
Zbierkový fond V prírodovednom fonde majú významné miesto herbárové položky flóry a najmä ostríc, hlohov a lišajníkov, preparáty vodného a spevavého vtáctva, dravcov a lesnej zveri, kolekcie motýľov, fúzačov, čmeľov a vážok. V oblasti histórie sú zastúpené remeselnícke a cechové predmety, vojenská výzbroj a výstroj od najstarších čias po 2. svetovú vojnu, historické dokumenty z obdobia feudalizmu, cez 1. svetovú vojnu a revolučného a robotníckeho hnutia, dobový nábytok a sklo a porcelán. Z ľudovej kultúry sú najpočetnejšie kolekcie hrnčiarskych výrobkov, ľudového odevu a tkanín, ľudového šperku, výrobkov z prútia, slamy a šúpolia, pracovného poľnohospodárskeho náradie, kuchynského inventára, ľudového nábytku a ako aj kolekcie starých pohľadníc a kraslíc. V oblasti výtvarného umenia sú početne zastúpené diela umelcov pochádzajúcich z Levíc a okolia, z numizmatiky sú to rímske mince a medené mince z obdobia Rakúsko - Uhorska, z archeológie sú najpočetnejšie kolekcie z doby bronzovej, rímskej a sťahovania národov.

Súčasťou Tekovského múzea v Leviciach sú vysunuté expozície Skalné obydlia Brhlovce preview a Vodný mlyn Bohunice Bohunice .




Edičná činnosť:
Zpravodaj Tekovského múzea v Leviciach, Vlastivedný zpravodaj Levického okresu, Vlastivedný spravodaj Tekovského múzea v Leviciach (1962 – 1988, č. 1 – 12).
Metodický spravodaj (1972 – 1989), 4. čísla ročne.
Zborník Tekovského múzea v Leviciach Acta Musei Tekovensis Levice (1992 – 2018, č. 1 – 11).
Madlen, J. 1975. Motýle v štúdiách Štefana Nécseyho. 171 pp. + príloha.
Behula, P. 1979. Priniesli nám slobodu. 32 pp.
Sándor, K. 1980. Z dejín levických cechov. 63 pp.
Jurkovič, B. & Maglen, C. (eds.) 1981. Príroda okresu Levice. 88 pp. + 64 príloh.
Jubilejný zborník Tekovského múzea v Leviciach. Vydaný z príležitosti 60. výročia založenia múzea v Leviciach. 1987, 280 pp.
Sándor, K. & Behula, P. (eds.) 1991. Levice – Z dejín mesta a múzea. 14 pp.
Petráš, V. 1995. Nemecká Huta (Inovecká Huta). Sklári a ich sklárske okolie v 17. až 19. storočí. 48 pp. ISBN 80-88831-00-8
Hobová, K. & Dano, J. (eds.) 1999. Múzeum a etnograf. Zborník zo seminára v Tekovskom múzeu v Leviciach 20. – 21. 10. 1998. 111 pp. ISBN 80-88831-02-4
Dano, J. & Smetana, V. (eds.) 2002. Múzeum v premenách času 1927 – 2002. 100 pp. ISBN 80-88831-03-02
Dano, J. (ed.) 2007. 80 rokov múzea v Leviciach. Vydané pri príležitosti výstavy „Jubilejná výstava – 80 rokov múzea v Leviciach“, 31 pp.
Ivanická, Z. & Dano, J. (eds.) 2010. Ľudový nábytok v múzeách na Slovensku. Zborník príspevkov z odborného seminára, XIV. ročník Etnológ a múzeum, 5. – 6. októbra 2010 Levice, 136 pp. ISBN 978-80-88831-10-5
Mihálová, N. & Dano, J. (eds.) 2011. História výroby fajok a archeologické nálezy fajok na Slovensku I. Zborník príspevkov z I. medzinárodnej konferencie, 29. – 30. september 2011 Levice, 124 pp. ISBN 978-80-88831-11-2
Švoliková, M. 2012. Z histórie židovskej komunity v Leviciach. 72 pp. ISBN 978-80-88831-12-9
Mihálová, N., Pleva, P., Smetanová, E. & Smetana, V. (eds.) 2013. Levický hrad. 24 pp. ISBN 978-80-88831-14-3, II. vydanie 2018, ISBN 978-80-88831-21-1
Čambal, Š. 2015. Obojživelníky a plazy mesta Levice. 14 pp. ISBN 978-80-88831-18-1
Dano, J. (ed.) 2016. História výroby fajok a archeologické nálezy fajok na Slovensku II. Zborník príspevkov z II. medzinárodnej konferencie, 19. september 2013 Levice a z III. medzinárodnej konferencie, 10. – 11. september 2015 Levice, 192 pp. ISBN 978-80-88831-19-8
David, S. 2017. Vážky (Odonta) Tekova a Hontu. 72 pp. ISBN 978-80-88831-20-4

© 2006-2019 TEKOVSKÉ MÚZEUM v Leviciach,       Počet návštevníkov od 1.1.2008: